Göttinger Predigten im Internet

Dnešný večer je plný prekvapení. Pred odchodom do kostola sme pod stromček potajomky iste položili darčeky pre našich najbližších. Zároveň každý z nás s napätím očakáva, čo nájde pod stromčekom pre seba. Aký dar čakáme dnes večer? Možno tak trochu závidíme deťom, ktoré sa vedia tešiť aj z maličkostí. Možno aj vy dnes večer patríte k tým, čo povedia: „Keby som si mal želať prekvapenie, tak by to muselo byť niečo oveľa vážnejšie a dôležitejšie. Viacej spravodlivosti na svete, viac čestnosti medzi ľuďmi, viac lásky, viac porozumenia, viac zdravia, viac vzájomnej pomoci, viac sociálnej istoty.

Tieto túžby sú odvekými túžbami ľudstva. Vždy oduševňovali ľudí. Zároveň sú však spojené s dejinami ľudských zlyhaní. Túžby a zápasy o veľké zmeny sú spojené s veľkými sklamaniami. Veľké pohyby sľubujúce lepšiu spoločnosť sú nerozlučne spojené s vojnami, s prejavmi sebectva a s násilím. Možno aj preto dnes mnohí rezignovali. Nečakajú už veľké veci. Stačí maličkosť pod stromčekom. Aspoň chvíľa šťastia.

A predsa, to že sme sa dnes večer zišli tu, okolo Slova Božieho, nasvedčuje, že chceme otvoriť naše uši i srdcia pre veľké veci. Chceme prijať prekvapenie, ktoré nám pripravil Boh. Chceme znova vypočuť vianočné posolstvo o narodení Ježiša Krista.

Prorok Izaiáš veľmi pregnantne vystihol túžby ľudstva. Dodnes nás jeho slová elektrizujú: „Ľud, ktorý chodí vo tme, uzrie veľké svetlo...“ To je to, po čom túži dnešný svet a po čom túži iste každý z nás. To je naše vianočné prianie – aby na zemi zavládlo nebo. A to sa aj na Vianoce stalo. Boh prináša v Kristovi nebo na zem: Komu? Ako? A Kedy?

Komu? Ľudu, ktorý chodí v tme. Tým, ktorí bývajú v temnej krajine. Tma je synonymom zla. Boh teda prináša nebo všetkým, ktorí sú obklopení zlom a nevedia ako ďalej.

Sú ľudia, ktorí začínali svoje manželstvo s veľkou láskou. Dnes je pre nich manželské spolužitie peklom. Sú si navzájom cudzí, chladní, jeden pre druhého nemajú dobrého slova. Najradšej by so všetkým skoncovali. Ale nemôžu. Napriek prázdnote citov sú jeden na druhého hmotne odkázaní, sú nútení žiť v jednej domácnosti.

Sú ľudia, ktorým sa zrútil životný sen pre chorobu alebo tragédiu. Sú pripútaní na lôžko. V každej maličkosti sú odkázaní na iných. Stratili nádej na uzdravenie. Ich myseľ napĺňajú už len myšlienky na smrť. Ich život je peklom na zemi.

Sú ľudia, ktorí prežili veľké sklamania. Ich dôveru a ochotu pomôcť niekto drzo zneužil. Nevedia sa už preto ani sami s dôverou obrátiť na iných. Sú sami, uzavretí do seba. Naštrbená je ich ochota veriť v Božiu moc, lebo prežili len moc sebectva a zla.

Je mnoho ľudí, ktorí žijú akoby v tme. Nemajú svetlo nádeje. Práve pre nich prichádza veľké svetlo, o ktorom hovorí Izaiáš. Prichádza sláva Pánova, ktorá ožiarila betlehemských pastierov. Znie slovo anjelov: Nebojte sa, veď zvestujem vám veľkú radosť. Lebo narodil sa vám dnes v meste Dávidovom Spasiteľ, ktorý je Kristus Pán.

Na Vianoce je okolo nás množstvo svetiel. Dávame si ich na vianočné stromčeky. Zdobíme nimi mestá a dediny. Tmu, ktorá vládne nad väčšinou dňa chceme aspoň takto symbolicky prekonať. Tieto svetlá chcú povedať všetkým, ktorí sú v zajatí duchovnej tmy: Zastavte sa! Premýšľajte! Je tu svetlo, ktoré víťazí nad tmou. Je tu niekto, kto je mocnejší než skutky tmy. Je tu niekto, kto pozná naše pocity a sklamania. Niekto, kto prekonal všetko to, čo prekonávame my. Je tu niekto, kto to s nami myslí dobre a chce potešiť naše smutné srdcia.

Ako máme teda zareagovať na prichádzajúce svetlo Vianoc? Zastavme sa. Otvorme srdcia slovu evanjelia. Ono má moc vyhnať tmu z nášho vnútra a prináša svetlo našim dušiam. Z pekla našich životov má moc urobiť nebo.

Ako? Celkom inak, než si to predstavujeme. Niekto si predstavuje nebo tak, že má hojnosť všetkého, čo sa mu len zažiada. Iní vidia nebeské pomery v tom, keď majú moc a môžu iných ovládať. Ďalší zasa v tom, že nemusia nič robiť, iba si užívať v zdraví a pôžitku.

Boh naše túžby po nebi napĺňa svojim spôsobom. Sám sa stáva človekom. Vzdialený Boh prichádza do bezprostrednej blízkosti človeka. Mlčiaci a vyvýšený Boh hovorí rečou lásky a poníženosti. Tak spievame vo vianočnej piesni: „V Ježišku, dieťatku Boh sa láskavo usmieva nám, anjel zvestuje: buď pokoj vám. Spasiteľ dnes daný vám, prišiel Kristus Pán.“

Izaiáš hovorí o dieťati, ktoré sa nám narodilo. Na jeho pleciach spočinie kniežatstvo. Jeho meno bude: Predivný radca. V Ježišovi sa Boh stáva našim bratom. Sprevádza nás. Radí nám predivným spôsobom. Nerozdáva všeobecné rady. Vstupuje do srdca toho, kto ho prijme. Chce žiť s nami, aby tak porozumel všetkému, čo nás trápi. Tak sa Jeho rada stáva dôveryhodnou a účinnou.

Kralický preklad na tomto mieste hovorí o svetle pre tých, ktorí sú v zajatí tieňov smrti: „A bydlícím v zemi stínú smrti světlo zaskví se.“ To je centrálna nádej veriacich. Nádej proti smrti. Kristus ju prináša tak, že na seba berie kríž. Už od narodenia sa stáva trpiacim. Na Golgote potom víťazí nad smrťou. Takto nám prináša nebo na zem.

Kedy? Mnohým sa tieto slová môžu zdať prázdne. Pýtajú sa: Kedy sa niečo také stalo? Ani mnohí ľudia, ktorí žili v Ježišovej dobe v Ňom nedokázali vidieť Spasiteľa. Mnohí v priebehu dejín nedokázali vidieť, že by Kristus a Jeho cirkev mohli niečo účinne zmeniť vo svete – priniesť do temnoty zla svetlo nebies. Mnohí iba s trpkým úsmevom prikývnu a povedia: Áno, to všetko je pekné, ale čo mám z toho, keď to všetko sa ešte iba má stať. Iní zasa v netrpezlivosti vzali veci do svojich rúk a pokúsili sa zriadiť kráľovstvo nebeské na zemi. Mnohí sa o to v prostredí najrôznejších siekt a extrémnych náboženských hnutí pokúšajú aj dnes.

Kedy teda zavládne nebo na zemi? Príchod kráľovstva Božieho nie je v našich rukách. Nie je ani vyznačený v našich kalendároch. Vianoce áno. Vieme ich dátum. Ale aj tu vieme, že skutočné Vianoce sú len tam, kde ich ľudia chcú svätiť. Môžeme mať všetko pripravené, ak naše srdcia nie sú ochotné prijať to z láskou, Vianoce sa nekonajú.

Tak je to aj s príchodom kráľovstva nebeského. Kristus svojim príchodom na zem všetko vykonal a pripravil pre Božie kraľovanie medzi ľuďmi. Ale nepresadzuje to násilím. To, čo priniesol tu stojí ako ponuka, ktorú môžeme s vierou prijať. Tam, kde to dokážeme, tam je kus neba na zemi. Tam, kde ľudia prijmú Krista do svojich sŕdc, tam On vládne v nich. Každý deň nanovo sa ujíma svojej moci nad hriechom v nás. Tak ako na to Luther poukazuje v Malom katechizme. Nebo na zemi je v tom, že vierou prijímame moc Slova Božieho a vierou prežívame Jeho prítomnosť vo sviatostiach. Všade tam, kde medzi nami vládne Jeho láska, tam vládne aj pokoj a spravodlivosť. To je nádej aj pre svet.

Hovorili sme o vianočných prianiach. Boh nám aj dnes pripravil to veľké prekvapenie. Prináša nám nebo na zem, tam, kde je viera v Krista už dnes. Amen.

Ondrej Prostrednik
Bratislava, Slowakei
prostrednik@ekumena.sk