|
|
2. pôstna nedeľa, 20. februára 2005 |
Ó Hospodine, pamätaj na svoje zľutovanie, na svoju milosť, lebo tie sú od vekov. –––––––––––––––– V prvej chvíli sa pri čítaní tohto textu môže zdať, akoby človek, ktorý hovorí tieto slová, chcel Hospodinovi pripomenúť niečo, na čo On zabudol, v tomto prípade pripomenúť Mu Jeho zľutovanie a milosť. Ale takto to, pravdaže, nie je mienené – to by bol hrubý antropomorfizmus, teda príliš ľudská, nedovolene ľudská predstava o Bohu. Zmysel tejto vety – ak ju čítame v súvislosti celého žalmu – je naliehavá prosba o Božiu pomoc. Človek, ktorý vyslovuje túto prosbu, je tiesnený z viacerých strán. – Je obklopený mnohými nepriateľmi, ktorí ho nenávidia. – V rozličných situáciách nie je dosť múdry na to, aby sa vedel rozhodnúť pre správnu cestu. – Nemôže zabudnúť na hriechy vo svojej minulosti („hriechy mojej mladosti“). – Je sám, opustený. – Strach mu napĺňa srdce. – Dokonca je ohrozený jeho život. – Vie o pokušeniach, ktoré na neho striehnu, a súčasne vie, že je príliš slabý na to, aby im odolal. – Toto všetko nie je iba jeho osobnou biedou, ale on sa modlí za celé spoločenstvo, v ktorom žije. – Takto je teda opísaná situácia z ktorej volá: „Ó Hospodine, pamätaj na svoje zľutovanie, na svoju milosť, lebo tie sú od vekov.“ Prečo tento človek spomína práve Božie zľutovanie a Jeho milosť? Aby ukázal, že keď prosí o Božiu pomoc, nemôže si túto pomoc nárokovať ako niečo, na čo má nárok. Veď vie o svojich hriechoch. V nasledujúcom verši (7) je to vyjadrené celkom jednoznačne: „Na hriechy mojej mladosti a na poklesky moje nespomínaj, pamätaj na mňa podľa svojej milosti, pre svoju dobrotu, ó Hospodine.“ Tá istá myšlienka je v tomto žalme vyjadrená aj slovami: „Pre svoje meno“: Len v Tebe je základ, len Ty si základom odpustenia, o ktoré prosím. Ty, Tvoja bytosť – to je to konečné odôvodnenie a vysvetlenie toho, že vôbec môže existovať odpustenie. Nie je možné ísť ďalej za toto odôvodnenie.. O toto veľké odpustenie prosí človek, ktorý sa tu modlí. Tak isto je to aj s našimi modlitba o odpustenie. Naše zásluhy nám nepomáhajú, na svojich zásluhách nemôžeme budovať svoju nádej. Keď nás tiesnia naše hriechy a vina a keď v sebe nemôžeme nájsť pomoc, vtedy je Božie zľutovanie a milosť jediným útočiskom, kde môžeme dosiahnuť skutočné a účinné odpustenie. Božie zľutovanie a milosť nie je len odôvodnením a vysvetlením odpustenia hriechov, ale znamená ešte viac. Milosrdný a milostivý Boh je schopný a ochotný vmyslieť sa do vonkajšej a vnútornej situácie trpiaceho, ustrašeného človeka – aj tu používame príliš ľudské spôsoby hovorenia o Bohu, ale inak nevieme o ňom hovoriť – a zo stanoviska tohto hlbokého poznania mu pomôcť. My síce poznáme svoju biedu, ale v mnohých prípadoch ju nerozumieme dosť hlboko. Veľkou potechou je, že milosrdný a milostivý Boh dokonale rozumie nás a našu biedu, naše problémy, a chce nám pomôcť. Aj o toto pôsobenie Božieho milosrdenstva a milosti prosí človek v tomto žalme, a my s ním. Ako človek, ktorý sa modlí v tomto žalme, vôbec prišiel na myšlienku, že je možné prosiť o Božie zľutovanie a Božiu milosť? Kde vzal príslušnú informáciu o tom? On sám odpovedá na túto otázku: „Ó Hospodine, pamätaj na svoje zľutovanie, na svoju milosť, lebo tie sú od vekov.“ „Od vekov“ – čo to znamená? Tieto slová poukazujú na vlastné skúsenosti tohto človeka v jeho minulosti a v minulosti jeho ľudu. Žalmy sú plné ďakovania za to, čo Hospodin vykonal pre jednotlivcov a pre celý národ. Čím viac človek o tom vie, tým väčšia môže byť jeho dôvera aj do budúcnosti. Vieme my dosť o tom, čo Boh vykonal pre nás osobne, čo vykonal pre našu cirkev, pre náš národ? Alebo príliš ľahko zabúdame na Jeho dobrodenia? Skúsili sme, že aj mnoho z toho, čo sa nám v Božom konaní javilo sprvoti ako záhadné, sa po určitom odstupe času ukázalo ako zmysluplné? Potrebné je, aby sme aj na svoju vlastnú adresu povedali: Pamätaj, moja duša, na zľutovanie a milosť Hospodinovu. Ako to máme robiť, aby sme si to pamätali, aby sme sa na to rozpomínali? Existuje opravdivý, autentický spôsob, ako to robiť: Ďakovať Bohu za všetko. Ďakovať Bohu pravidelne, každý deň – to je vynikajúca metóda, ako si pripomínať Božie dobrodenia, ktoré sme už prijali. Uprostred takej ďakovnej modlitby nám môže súčasne byť darované to, že všeličo zo svojej minulosti budeme vidieť a rozumieť celkom novým spôsobom. Na základe takého pripomínania si možno sa potom s plnou dôverou modliť: „Ó Hospodine, pamätaj na svoje zľutovanie, na svoju milosť, lebo tie sú od vekov.“ „...lebo tie sú od vekov.“ Ide nielen o minulosť, ktorú máme v pamäti a ktorú zažili naši predkovia. Ide o niečo, čo je omnoho viac: Božia večnosť je charakterizovaná zľutovaním a milosťou. To patrí k Jeho podstate, to je Jeho podstata. Keď vieme o tomto tajomstve Božej podstaty a keď to máme stále vo vedomí, budeme môcť túto prosbu vysloviť len s veľkou bázňou. Pri tejto modlitbe sme tak blízko Pánu Bohu ako Izaiáš pri svojom povolaní (Iz 6). Bola táto modlitba vypočutá? Áno, svedčí o tom mnoho osobných skúseností. Ale okrem toho musíme myslieť na jedno osobitné vypočutie: Vypočutie, ktoré nám Pán Boh dal vo svojom Synovi Ježišovi Kristovi. V Ňom boli a sú vypočuté všetky jednotlivé prosby tohto žalmu – prosby, ktoré sú zhrnuté v našom texte: „Ó Hospodine, pamätaj na svoje zľutovanie, na svoju milosť, lebo tie sú od vekov.“ – Svojím životom, slovom, utrpením, vzkriesením jasne a jednoznačne ukázal, že zľutovanie a milosť sú podstatou Jeho nebeského Otca, že Jeho zľutovanie a milosť sú ponúknuté všetkým. – Mnohým ľuďom vo svojej dobe daroval obnovujúce, tvorivé odpustenie hriechov a svojou smrťou na kríži uskutočnil ospravedlnenie. – Kto verí v Neho, už nemusí byť sám. – On nám ukazuje správnu cestu životom, lebo On je tá Cesta, Pravda, Život, On je Svetlo sveta. – I keď nás obklopujú nepriatelia, nemusíme sa báť, lebo nič nás nemôže vytrhnúť z jeho ruky a nič nás nemôže odlúčiť od lásky Božej, ktorá je v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi. – On nám môže pomôcť, aby sme v pokušeniach ostali pevní, lebo On sám prešiel cez pokušenia a vo všetkých ostal On víťazom, a aj nám môže dopomôcť k víťazstvu. Keď si toto všetko uvedomujeme teraz v pôstnej dobe, máme všetky dôvody ďakovať Pánu Bohu za Jeho zľutovanie a milosť: „Dobroreč, duša moja, Hospodinovi, a celé moje vnútro Jeho svätému menu. Dobroreč, duša moja, Hospodinovi a nezabúdaj na žiadne Jeho dobrodenia. Od odpúšťa ti všetky tvoje viny, On uzdravuje všetky tvoje nemoci. Život ti vykupuje z hrobu, venčí ťa milosťou a milosrdenstvom.“ Amen. Dr. Jan Gresogreso@fevth.uniba.sk
|
|
(top) |