Göttinger Predigten im Internet
hg. von U. Nembach, Redaktion: R. Schmidt-Rost

1. pôstna nedeľa – 29.2.2004
List Židom 4,14-16, Jan Greso
(-> www.predigten.uni-goettingen.de)


Pretože máme velkého Velknaza, ktorý prenikol nebesá, Ježiša, Syna Božieho, pridržajme sa vyznania. Ved nemáme Velknaza, ktorý by nemohol cítit s našimi slabostami, ale máme Velknaza, podobne pokúšaného vo všetkom, ale bez hriechu. Pristupujme teda s dôverou ku trónu milosti, aby sme prijali milosrdenstvo a našli milost na pomoc v pravý cas.

––––––––––––––––

Dnes je prvá pôstna nedela. V pôste sa budú naše myšlienky sústredovat na Pána Ježiša Krista a na to, aké riešenie najväcšieho a najtažšieho problému cloveka a ludstva on priniesol. Prišiel medzi nás. Strucne a obsažne je to vyjadrené v 1. kapitole Jánovho evanjelia: „A to Slovo stalo sa telom“. On, ktorý je to vecné slovo, stal sa telom. Vecný Boží Syn sa stal clovekom. Tým je povedané nielen to, že vzal na seba ludskú podobu, ale súcasne aj to, že plne vstúpil do podmienok našej ludskej existencie.

Evanjeliá, ktoré hovoria o jeho pozemskom živote, nám to potvrdzujú. Vedel z vlastnej skúsenosti, co je hlad, smäd, únava. Vedel, co znamená byt tercom ludskej zloby, nepochopenia, ohovárania, úkladov. Vedel, co je strach a úzkost srdca. Vedel, co je utrpenie, a to aj utrpenie idúce až do krajnosti.

Vedel, co je pokušenie, zvádzanie, ktoré smeruje ku kultu bohatstva, mamony, ku kultu moci a sebapresadenia, k popularite plnej senzácií. Pocítil prítažlivost všetkých týchto vecí. Nic, co je ludské, nebolo mu cudzie. Situáciu, v ktorej sa nachádzame my ludia, vedel opísat nielen teoreticky, ale poznal ju z vlastnej skúsenosti.

To je jeden z dôvodov, pre ktoré nám ho treba brat velmi vážne. Kto prišiel k nám z vecnosti, kto chápe našu ludskú situáciu, a to nie povrchne, ale v hlbke, kto prežil všetko to, co prežívame my, ten nám urcite môže povedat nieco, co nás obohatí, ten nám urcite môže pomôct.

Všetko, co sme doteraz povedali, je v našom texte vyjadrené velmi strucne: „Ved nemáme Velknaza, ktorý by nemohol cítit s našimi slabostami, ale máme Velknaza, podobne pokúšaného vo všetkom.“ Je tu však jeden dôležitý rozdiel, ktorý má rozhodujúci význam: „ale bez hriechu.“ I ked vstúpil do podmienok nášho ludského života, i ked ich vzal plne na seba, zachoval sa v nich úplne odlišne, než ako sa zachoval Adam v raji, ked bol pokúšaný, než ako sa v stopách Adamových zachovávame my ludia z pokolenia Adamovho.

Pokušenia sú diabolské pokusy skrivit, deformovat cloveka, ktorého Boh stvoril na svoj obraz. Kto podlahne pokušeniu, je deformovaný. Ježiš Kristus odmietol všetky tieto lákavé pokusy, nedal sa v nicom ani najmenej deformovat. V tomto je jeho jedinecnost: Žil plne v našich podmienkach, ale nebol nimi ani najmenej deformovaný. Chodil uprostred ludí, ktorí sa všelijako pokúšali uniknút od Boha, ale on zachoval svojmu nebeskému Otcovi nenaštrbenú vernost. Chodil uprostred mravnej necistoty, ale ostal cistý. Chodil uprostred sebeckých, egoistických ludí, ale jeho bytost ostala cistá od akéhokolvek sebectva. Chodil uprostred množstva lži, klamu, nepravdy, ale on sám sa od cesty pravdy nikdy neodklonil. Pri pohlade na jeho život si s prekvapením uvedomujeme: Aj nieco takého je možné.

Clovek si vraj zvykne na mnoho vecí, skoro na všetko. Tak sme si aj my ludia zvykli na nenormálnu situáciu deformovanosti hriechom ako na nieco normálne, bežné, samozrejmé, nieco, s cím sme sa zmierili. Ale ked Ježiš Kristus vstúpil do nášho ludského sveta, prišiel s neskazeným pohladom, s pravdivým spôsobom videnia. Co je pokrivené na ludských bytostiach, videl ako pokrivené, co je nenormálne, videl ako nenormálne, co je deformované, videl ako deformované. Prišiel, aby aj nám daroval takýto pravdivý pohlad. Toto je velmi dôležitá vec: prišiel, aby nás prebudil k jasnému a správnemu videniu, aby nám otvoril oci.

Otváral a otvára nám ludom oci svojimi slovami, svojím ucením, svojou zvestou. Vo svojom ucení jasne poukazuje na mnohé veci, ktoré sa nám síce javia ako normálne, no v skutocnosti sú celkom nenormálne, celkom prevrátené. Otvára nám oci svojím spôsobom života. Kto si všíma jeho život, citlivo, vnímavo, ten musí rýchlo zbadat ten velký rozdiel medzi jeho životom a medzi bežným životom nás ludí. I ked nic nehovoril, chodil medzi ludmi ako živý výkricník. I ked nic nehovoril, mnohí cítili, že jeho život je ostrou kritikou zaužívaného ludského spôsobu života. To isté by sme mali pocitovat aj my, kedykolvek sa zahlbime do evanjelií a dovolíme, aby na nás pôsobil príklad jeho cistého života.

Celé toto jeho pôsobenie je prejavom jeho velkého záujmu o nás. Nebol sebecký ani v tom zmysle, že by sa bol samolúbo kochal vo svojej mravnej cistote a že by si z nás bol urobil temné pozadie, na ktorom by lepšie vynikla jeho cistota a svätost. Jeho prístup k nám, tragicky hriešnym ludom, je motivovaný záujmom, láskou, milosrdenstvom. Chce nám dopomôct k takému istému cistému životu ako je jeho život. Nie je malicherný vo svojich úmysloch s nami. To, co nám ponúka, je nieco velkolepé. Na niekolkých miestach v Novej zmluve je táto myšlienka jasne vyjadrená: raz sa máme stat podobnými jemu, Božiemu Synovi, Ježišovi Kristovi. Prejst takto od hriešnej existencie k cistej existencii – v tom môžeme smelo vidiet zmysel ludského života. Prišiel preto medzi nás, aby nám pomohol uskutocnit túto velkú zmenu.

My sami nemáme plnú, komplexnú predstavu o tom, aká velká a tažká cesta to je. Ludský pád do hriechu má zrejme pozadie, ktoré do všetkých dôsledkov nepoznáme a nerozumieme. Možno by bolo pre nás príliš velkým šokom poznat teraz celú túto pravdu. A predsa tam, v tom neznámom pozadí, musí sa nieco zásadného zmenit, aby nám bola umožnená cesta od nenormálnej k normálnej existencii. Práve s tým súvisí obet Ježiša Krista na kríži. V Novej zmluve je Ježiš Kristus charakterizovaný množstvom mien, oznacení, vyznaní. Tým sa poukazuje na bohatstvo jeho bytosti a diela. Z množstva snáh o uchopenie významu Ježiša Krista pre nás ludí máme dnes pred sebou jedno oznacenie: Ježiš Kristus je velknaz. Pre nás to nie je najzrozumitelnejší obraz, lebo nežijeme v oblasti židovského kultu. Ale ak sa zacítame do biblických odsekov, ktoré hovoria o velknazovi, rýchlo pochopíme, o co ide. Najvlastnejšou úlohou velknaza bolo, aby vo Velký den zmierenia, vošiel do najvnútornejšej svätyne chrámu, a tam priniesol obet, ktorou mali byt pred Bohom zmierené hriechy celého národa.

Obetou, ktorú prinášal velknaz, bolo nejaké zviera. Ked je Ježiš Kristus pomenovaný velknazom, je toto slovo použité v jedinecnom, neopakovatelnom, iba na neho samého sa vztahujúcom zmysle. On priniesol obet zmierenia, ale na rozdiel od židovských velknazov priniesol ako obet seba samého. O tejto obeti on sám povedal, že nikto nemôže milovat druhého viac ako ten, kto za neho položí svoj život. Kto pozná jeho dramatický modlitebný zápas v Getsemanskej záhrade, kto sa vie aspon trocha vcítit do jeho utrpenia na kríži, ten si uvedomuje, aké velké, aké bolestné bolo toto sebaobetovanie Velknaza Ježiša Krista. Židovský velknaz každý rok znova a znova prinášal obet zmierenia, Velknaz Ježiš Kristus raz navždy, raz pre všetky doby obetoval seba na golgotskom kríži. Jeho obet je konecná, definitívna, nesmie byt znevažovaná tým, žeby bola opakovaná. Židovský velknaz prinášal obet zmierenia za izraelský národ. Velknaz Ježiš Kristus priniesol obet zmierenia pre všetkých ludí, lebo my všetci ho bezpodmienecne potrebujeme, ak sa máme vymanit z otroctva svojich hriechov a vín. Velknaz Ježiš Kristus je jedinecný svojím pôvodom: prišiel k nám z nebies, z vecného sveta. Je jedinecný cielom svojej cesty: vrátil sa do nebeského sveta, kde sa prihovára za nás. Náš text to vyjadruje slovami: "Pretože máme velkého Velknaza, ktorý prenikol nebesá, Ježiša, Syna Božieho, pridržajme sa vyznania." Taká velká bola a je naša bieda, že takúto velkú pomoc potrebujeme.

Plné pochopenie tajomstva Kristovej smrti nie je práve najlahšie. Ale stací nám, ked vieme: Touto najvyššou obetou nám je umožnené, aby sme od hriechom poznaceného, hriechom preniknutého nenormálneho bytia mohli prejst k novému, normálnemu životu, na aký nás urcil náš Boh, ked nás stvoril. Preto je v texte velké upozornenie a výzva, aby sme ponúkané vykupitelské dielo, ktoré Ježiš Kristus vykonal aj pre nás, neignorovali, ale aby sme ho prijali v cím plnšej miere: „Pridržajme sa vyznania. ... Pristupujme s dôverou ku trónu milosti, aby sme prijali milosrdenstvo a našli milost na pomoc v pravý cas.“

Aj od nás sa žiada cím väcšia aktivita pri realizovaní nového života v každodennom živote, v jednotlivých velkých i drobných rozhodnutiach, v celom správaní. Pretože je Kristovou velknazskou obetou na kríži splnený základný predpoklad premeny nášho života na nový život, žiada sa od nás, aby sme nasadili všetky svoje sily v tomto smere. Mat možnost stat sa novým, normálnym clovekom a napriek tomu z lahostajnosti alebo lenivosti alebo pohodlnosti pohrdnút touto ponukou a radšej sa topit v starom spôsobe života, to by bola na jednej strane velká urážka Toho, ktorý pri tomto sebaobetovaní vytrpel takú velkú bolest, a na druhej strane by to bolo zanedbanie jedinej skutocnej možnosti záchrany. Od nás sa ocakáva, že na tento cin odpovieme nielen vdacnostou, ale aj každodenným úsilím menit svoj život podla slov a podla príkladu nášho Pána a Spasitela Ježiša Krista. On sám nám v tom chce pomáhat svojím Svätým Duchom. V pokúšaniach by sme nemali ostat izolovaní, ale v modlitbe prosit o pomoc z nebies. Kto úprimne a s túžbou prosí, ten pomoc dostane. Velknaz Ježiš Kristus, ktorý pozná naše utrpenia, ktorý pozná naše pokúšania, ktorý sa vie vcítit do našej vonkajšej i vnútornej situácie, Velknaz, ktorý nás miluje bezpodmienecnou a tvorivou láskou, tento Velknaz nás volá k sebe. Nikoho, kto príde k nemu, nevyhodí, nepošle prec. Každý, kto príde k nemu s úprimnou túžbou a prosbou, dostane od neho rozhodujúcu pomoc. Amen.

Dr. Jan Greso
greso@fevth.uniba.sk


(top)